Slanica

/obrázok zdroj:http://www.slanica.wbl.sk/    

O jednotlivých členoch rodiny Brnullovej neznáme nič bližšieho lebo, len r. 1681 spomína sa Matej Brnulla alias Slaniczky a jehomanželka Zuzanna Benczurka s dietkami: Martinom, Jurom, Jánom, Mikulášom, Zuzannou a Žofiou. Rodine tejto kráľ Leopold I. 15. júna 1681 udelil ármales, t. j. zemiansku listinu s erbom. Erb tento znázorňujúci idey má svoje historické značenie, preto z jeho symbolov môžeme vyčítať niektoré históriou ešte neodhalené deje, vzťahujúce sa na rodinu. Podávame bo teda v celku. Záleží zo štítu modrej (belasej) farby. Dolné pole štítu predstavuje zelenú pláň, na ktorej vypína sa vrch zo soli. Okolo vrchu tečie bystrá voda a na vyšnom jej brehu vidno tri červené ruže. Na štíte je položeny otvorený pancier s kráľovskou korunou; nad korunou zase je jeleň, ktorý vysoko drží predné nohy. S vrcholku šišaku tiahne sa dolu koberec rozličných farieb. Erb tento podľa slov zemianskej listiny znázorňujúci význam a je živým svedectvom činnosti Mateja Brnullu.

Bystrá voda znamená nebezpečenstva, bežiaci jeleň drsnatú cestu cnosti, ruže hlásajú odplatu a radostne šťastie. Erb teda stojí v historickom súhlase s dejmi doby.

Tu klikni na riginál text z roku 1912.

 

Imro Thurzo reguloval oravské obce. V urbáriume z r. 1619 obec Slanica počíta sedem valašských sedení (sessio, porta valachalis) a jedného komorníka.

Matej Brnulla bol prívržencom Leopolda I. v dobe Thökölyiho. Za zásluhy o cirkev a trón, aké si získal hrdinstvom svojím proti vojskám Thökölyiho a povstalcom, ktorých vodca r. 1672 zaujal Oravsky zámok, obdŕžal vysadnú listinu zemianstva.

Zápisnica Oravskej stolice dňa 15. septembra 1695 „V popise a vypočítaní sedení a komorníctví obydlených i opustených dľa menoslovu fár a filiálok k nim patriacich“, spomína vo farnosti námestovskej i filiálku Slanicu so 4½ obývanými a 3½  opustenými sedliackymi sedeniami, ako i tiež 1¾  sedenla Šoltýske obývané a ¼ opustené, čo zodpovedá 10 sedeniam, ktoré sa v urbáriume z r.1761 za staré pokladajú. Spomenuté šoltýske sedenia v Slanici patrili Matejovi Brnullovi a jeho potomkom. Zápisnica Oravskej stolice z r. 1741 spomína rodinu Brnullovu alias Slaniczky v menoslove zemanov, ktorí ablegáta volili. Roku 1754—55 bol nový všeobecný popis (investigáeia) zemanov, lenže v  menoslove jeho nestretáme sa s menom Brnulla aj napriek tomu, že 17.marca 1755 Juro Brnulla obdŕžal úradný odpis svojej zemianskej listiny, ktorá v Dolnom Kubíne toho istého dňa i obecenstvu Oravskej stolice znovu vyhlásená bola. Príčinu toho môžeme hľadať i v tom, že investigácia zemanov (t. j. skúmanie zemianskych listov) nevzťahovala sa na všeobecné známe zemianske rodiny, lebo popis zapríčinilo len zneužívanie zemianskych práv a hodnosti. Je pravdepodobne, že Juro Brnulla, toho času šoltýs slanický, len po popise zaopatril si hodnoverný odpis svojich armalesov.

 

V roku 1715 v Maďarsku bolo prvé národné conscriptio (sčítanie ľudu), ktorého dôvodom a účelom malo byť vyrubenie dane. Oslobodené od daní boli osoby zo šľachtických rodín a ich domácností tam neboli zahrnuté. Keď som sa pohrabal v maďarských archívoch, našiel materiály z roku 1715. Kto sa zaujíma o genealógiu, môžu mu tieto staré listiny v latinčine pomôcť pri pátraní po jeho predkoch.

Obyvatelia Slanice v roku 1715: Georgius Gyurancsik, Joannes Gyurancsik, Andreas Brnolyak, Mathias Brnolyak, Georgius Vizicsak, Michael Kucsák, Andreas Lacsnik, Mathias Gogolyak, Mathias Krivancsik, Blasius Kovalík, Michael Kisák, Georgius Kovalík, Mathias Timcsák, Joannes Gyuricza, Martinus Vítek, Andreas Odrobinak , Mikuláš Holmik, Mathias Minarcsik, Andreas Korbel, Andreas Jurancsik, Joannes Gogolyak, Mathias Gogolyak, Joannes Huczik, Thomas Galasz, Joannes Mrdo, Georgius Hrmlik, Mathias Suvada, Joannes Homlik, Andreas Timcsak, Matheus Timcsak, Joannes Bleszkan, Thomas Gyurancsik, Mathias kava, Martinus Kava, Georgius Koval, Nicolaus Galasz, Elias Brnyolak, Nicolaus Brnulyak, Georgius Pecsencsik

 

Viac o histórii obce Slanica  na stránke www.slanica.wbl.sk